Dôležitým faktorom je premyslenie veľkosti samotného vnútorného priestoru pece, musíte vedieť čo v nej budete chcieť piecť. Majte na pamäti, že hrúbka samotnej steny pece môže presiahnuť 30 cm, čo v konečnom dôsledku zhltne dosť miesta.
Začneme od "podlahy". Najprv vybudujte dostatočne hlboký betónový základ, pod celou obvodovou nosnou stenou. Stavať ju môžete z čohokoľvek, buchta, dutá tehla, stratené debnenie....
Na obvodovú priečku umiestnite PZ dosky, okenný preklad, šalovaný železobetón (v našom prípade boli použité 4 ks okenných prekladov, ktoré majú byť logicky na stojáka, ale pri zaťažení niečo málo cez 600 kg hlinenej pece + 160 kg šamotových tehál, plní funkciu dokonale) .
Na preklade urobte nivelačnú vrstvu betónu, ktorá zaručí, že poskladané šamotové tehly budú sedieť ako zadok na šerbli. Medzi tehlami by nemali byť žiadne medzery a škáry. Pokúste sa byť čo najpresnejší a rozhodne použite vodováhu pre vyrovnanie. Tehly nie je potrebné k sebe lepiť, alebo vymazávať šamotovou zmesou - zmes sa postupom času začne drobiť.
Ideme do prípravy formy na pec. Vymeriame veľkosť, mala by byť pokiaľ možno oblého pravidelného tvaru, žiadne Alpy sa nekonajú. Počítame s minimálne 20 centimetrovou hrúbkou steny, aby sa nám vošla na plochu šamotových tehál a neprečnievala cez okraje. Vyrubenú formu vysypeme maltovým vlhkým pieskom, po vrstvách a postupne rukov utláčame, aby držala tvar. Chce to určitú dávku zručnosti a tvorivé schopnosti, ale s trochou umu zváldnete vyrobiť budúcu vnútornú časť ohniska pece. Nakoniec vyukladáme novinami (noviny preto, aby šiel piesok neskôr ľahko oddeliť od ílu) a pokropíme vodou. V túto chvíľu máme všetko pripravené na samotné dielo hlinenej pece.
Samotná výroba ílovej pece:
Pre prvú vrstvu použijeme Kachliarsky íl (zoženieme ho v balení po 30 kg s cenou do 300, - korún českých), s odporúčaným pomerom ostriva 40%, kremičitého piesku frakcie 1-3 mm. Ostrivo nám napomáha zahustiť hmotu ílu, zvyšuje akumulačné schopnosti a dochádza k minimálnym deformáciám hliny pri schnutí. Na zakrývacej plachte zamiešame Kachliarsky íl s kremičitým pieskom a postupne prilievame vodu. Vytvoríme tak hustejšiu zmes ílu a piesku, ktorá po uplácaní gule drží tvar a minimálne priľne na rukách. Hlinu v guliach vtĺkame päsťou do formy piesku (pozor na klenbu dvierok, môže sa Vám rozpadnúť). Jedna guľa hliny sa vtĺka do druhej a to tak, že samotné hlinené gule nie sú na oko viditeľné. Chce to trošku manuálnej zrušnosti a hrubej sily. Odporúčam použiť hrubšie rukavice, po pár hodinách búchania Vám začne opúchať ruka. Po uložení poslednej hlinenej gule do prvej vrstvy hlinenej pece o hrúbke približne 8 - 12 cm, pokračujeme už s hmotou tehliarskeho ílu s drobnejším steblom slamy cca 15 - 20 cm dlhým.
Hmota môže byť už o niečo redšia a to preto, že pojme vďaka slame viac vody. Slamu je dobré pred použitím namočiť vo vedre s vodou, slama zmäkne a lepšie sa spracováva. Kremičitého piesku ako ostriva použijeme rovnaké množstvo ako v prvej vrstve tj. 40% celkovej hmotnosťou hliny + slamu. Prečo používame slamu? Slama funguje ako spojivo a izolant (taký domáci železobetón), pec sa Vám nebude mať tendenciu trhať a tvoriť praskliny. Množstvo použitej slamy sú dve vrecia s objemom 50 l, skrátenej na 15 - 20 cm kusy, na 320 kg tehliarskeho ílu + 40% kremičitého piesku + voda.
Zmes sa opäť snažíme prebiť do prvej vrstvy hliny z kachliarskeho ílu, kremičitého piesku a vody. Vrstva by mala byť v šírke ako predchádzajúce cca 10 - 12 cm.
Posledná vrstva je najnáročnejšia a to nielen vzhľadom k rozbitým kĺbom ruky, ale obsahuje najväčšie množstvo slamy, už neskrátenej. Pomer kremičitého piesku 40% a tehliarskeho ílu 60% zostáva rovnaký, len zmes ílu a kremičitého piesku vytvoríme v riedku kašu, do ktorej sypeme celé steblá slamy a miešame kým nie sú steblá úplne obalené. Potom po kusoch nanášame v poslednej vrstve, hutníme a uhladzujeme rukami - cca ďalších 10 cm zmesi.
Zmes ílu, piesku, vody a slamy je najlepšie vymiešať na zakrývacej plachte a to bosou nohou. V prípade použitia rúk by ste po pár hodinách zrejme zomreli v kŕčoch :)
Vrstvy hlinenej hmoty by sme mali nanášať buď v jeden deň, alebo hneď na druhý a to vzhľadom k rýchlemu vysychaniu. Je nutné mať hlinenú pec zakrytú proti slnečným lúčom, ktoré by spôsobili rýchle odparovanie vody a hrozilo by tak popraskanie až znehodnotenie celého snaženia.
Takto zhotovenú domácu pec necháme schnúť aspoň 2 mesiace, v letnom období. Už po 14 dňoch je možné opatrne odoberať pieskovú formu z útrob pece a nechať vetrať a vysychať.
Prvé nahrievanie vykonávame pozvoľna, postačí pár kúskov polienok, necháme zľahka prehriať a odstránime tým posledné zvyšky vlhkosti. Ďalší deň opakujeme s väčším množstvom dreva. A takto opakujeme aspoň týždeň. Po 4 - 5 hodinách ohrevu s vrstvou 30 cm zmesi ílu, piesku a slamy pocítime teplo aj v plášti. V tejto chvíli je pec pripravená na pečenie.
Doporučenie na pečenie:
Domáce pizza - Absolútne najlepšia domáca pizza, ktorú ste kedy mohli okúsiť - silné tvrdenie, ale je takto pripravená pizza v riadne rozkúrenej peci je lepšia ako v pizzerií s pecou. Zásadný rozdiel je v teplote. Komerčné použitie pecí používa teploty nižšie, než ak sú vhodné na prípravu pravej "talianskej" pizze. Pizzu musíte mať pripravenú od 60 do 90 sekúnd!
Domáci chleba - bol to vlastne dôvod prečo pec postaviť. Bohužiaľ sám známy už z rozprávania, prababičky, kedy jej mamička mala vo svetlici domáci pec na chlieb. Raz týždenne sa v starých korytách pripravilo cesto, rozohriala pec a pieklo sa. Čo hlava rodiny to 3 kg kváskový bochník na týždeň. Obnoviť tradíciu pečenia o pol storočia dlhšie v domácej peci je niečo úžasné a kultové, obzvlášť, keď si podmaníte čaro pečenia chleba, naozajstného chleba, ktorý chutí!
Prajeme Vám veľa úspechov, ak sa aj pustíte do stavby svojej hlinenej pece :-)
