Druhy paprík
Kompletný prehľad druhov paprík
Divoké papriky sú predkami kápií, Jalapeńos, Habaneros a iných dnes dobre známych domestikovaných paprík. Divoké papriky rastú v prírode iba v Amerike, od Argentiny k juhozápadu USA. V súčasnej dobe je známych a overených asi 27-30 druhov, zvlášť v Brazílii je očakávane odhalenie niekoľkých dalších druhov, a to v málo prebádanej a ohrozenej oblasti lesov na juhovýchodnom pobreží. Nachádza se tam tiež 3-5 domestikovaných druhov, ktorý potvrdenie záleží na danom názore výzkumníka.
Popis rodu papriky bol zpochybňovaný a do dneška bol dokonca aj sporný. Práve kvôli tomu veľa informačných zdrojov stále ešte uvádzajú obmedzené alebo vyložene nepravdivé informácie o chilli paprikách a ich pozadí. Až donedávna sa prakticky všetky informácie okolo paprík koncentrovali okolo „andských“ alebo západných druhov. Objavovánie východných, „brazilských“ vetví s ich veľmi osobitými vlastnosťami náhle veľmi zásadným spôsobom zmenilo vnímanie histórie paprík. A tiež náš pohľad na chilli papriky.
Takže nebuďte prekvapení, aki nejaké tu prezentované informace sú tak trochu alebo dokonca radikálne iné ako tie z mnoha iných zdrojov. Nie je to tak dávno, kedy v podstate neexistovali židne informácie o brazilskej vetve paprík. Ešte pred 5-10 rokmi veľa, ak nie väčšina vedcov, považovala papriky s 26 chromozómami atd. za peinajmenšom podozrelé a ak nie dokonce aj úplne neprijateľné pre rod paprík. Až teraz vieme, že možno až polovinca známých chilli paprík zdieľa tento znak! V istom slova zmysle, výzkum chilli paprík začal naozaj až teraz. V prípadoch rozporu informácii se odvolávame hlavne na najnovšie informácie od Argentinských a Brazilských výzkumníkov vrátane Hunzikera a Bianchettiho.
Väčšina webov a kníh zvolila vypisovánie konvenčných mien všetkých možných paprík od minulosti do prítomnosti, čo má za následok obrovský zoznam s docela malou informačnou hodnotou. My jsme si nezvolili vypisovanie všetkých synonym a nepoužívaných, znovu zaradených mien; miesto toho sme se pokúsili zostaviť aktuálne znalosti o stave paprík v rocku 2006 a ďalej. Táto úloha nebola ľahká kvôli úplnému chaosu týkajúceho se klasifikáce druhov paprík. Z tohoto dôvodu sa tento zoznam bude pravdepodobne meniť po obdržaní nových informácii v budúcnosti.
História paprík je stále eště velmi málo známa. Posledný výzkum z Brazílie (Bianchetti) tvrdí, že papriky s 2n=26 chromozomy reprezentujú pôvodnú najprimitívnejšiu formu paprík. Tieto papriky zrejme rástly vo vlhkých nížinových lesoch a nepokúšaly se zaujať vtáky, ale skôr netopiere ich visiacími, nepálivými plodmi. Pôvodne mohly primitívne papriky rásť v rozľahlej oblasti od jihovýchodnej Brazílie ku Chile a ďalej až do Strednej Ameriky, kde vzácne stále eště rastú 2 druhy (c.lanceolatum & c.rhomboideum) ako forma živých fosílií z minulosti.
Keď se formoval horský pás Ánd, tieto papriky zvyknuté na vlhké a dusné prostredie dažďových pralesov se museli adaptovať na kompletne iné podmienky zahrňujúce vyššiu nadmorskú výšku, sucho a otvorené priestranstvá. Tieto adaptáce maly zrejme za následok vytváranie pálivých a vzpriamených plodov, ktoré priťahovali vtáky, ale nie cicavce. Táto pálivosť, hlavný dôvod milovníkov chilli paprík k ich pestovaniu, nie je teda prirozdená – je to niečo, čo se vyvinulo omnoho neskôr, k adaptácii na iné podmienky rastu. Z nejakého dôvodu bol v tomto procese ztratených pár chromozómov, a preto tieto mladšie „horské papriky“, ktoré teraz dominujú vo svete, majú súčet chromozómpv 2n=24. Tieto dve evolučné línie se podľa testov nekrížia jedna s druhou. Sú známe dva spojovacie druhy medzi Starou a Novou líniou: c.flexuosum a c.parvifolium. Obydve majú vlastnosti z oboch línii a môžu byť zaujímavé aspoň pro pestovaťeľské účely.
Kategorizovánie rastlín môže být velmi frustrujúce a v prípade paprík je to skoro beznadejná úloha, takže berte v úvahu to, že tunajšie kategórizácie sú iba nástroj k vytvoreniu zrozumiteľných vzťahov medzi týmito rastlinami.
Skupiny zelených, oranžových a červených paprik sú jasne logické, pretože zoskupujú geneticky k sebe blízke rastliny. V čom ale zlyhávajú sú vnútorné vzťahy medzi týmito skupinami a obzvlášť ako sú všetky známé druhy paprík k nim príbuzné. V prípade žltej skupiny sú navrhované pôvodné primitívne druhy z Brazílie a Strednej Ameriky a sú tu tiež aj žlté podskupiny, ale to by bolo eště príliž skoro snažit se ich tu popisovať.
Posledné práce Hunzikera, Barbozi, Bianchettiho a ďaľších už odhalili niekoľko, skoro viac ako 10 nových druhov divokých paprik zo samotnej Brazílie - a to je asi iba začiatok. Prijatie odrôd s 26 chromozómami, ako aj kedysi veľmi spochybňované capsicum rhomboideum (ciliatum), do rodu paprík môže rovnako ovplivniť niektoré ďalšie bývalé klasifikácie. Bude tiež veľmi zajímavé vidieť, že či najbližší príbuzní paprík - Athenea, Aureliana, Darcyanthus, Eriolarynx, Vassobia, Larnax, Dunalia and Tubocapsicum – budú nejakým zpôsobom ovplivnení (reklasifikovaní). Pre nás, paprikových nadšencov, by mohlo byť veľmi zaujímavé vedieť viac o týchto prakticky neznámých „polovičných paprikách“ a ich možnom využití. Nanešťastie väčšinu týchto rastlín je v podstate nemožné nájsť mimo ich prirodzený výskyt. Dokonca ani tam o nich miestny ľudia skoro nič nevedia.
Niektoré posledné výzkumy nám dávajú tiež niečo na zamyslenie. Jediná, s neochotou prijatá paprika vyznačujúca se jasne žltými kvetmi bývavala capsicum rhomboideum (capsicum ciliatum). Posledná pridaná, c.caballeroi, zdieľa rovnaké znaky. C.rhomboideum patrí k „východnej“ skupine paprik s 26 chromozómami. Ak sa jedná o c.caballeroi, tak o nej zatiaľ takmer nič nevieme.
Andské papriky: 2n=24
Týchto 15 divokých a 3-5 domestikovaných druhov paprik väčšinou rastie na západe Brazílie, a vo veľkom počte v oblasti And. Tieto rastliny zahŕňajú všetky druhy paprík, ktoré se zatiaľ domestikovali. Typické pre väčšinu týchto rastlín sú vzpriamené kvety, farebné semienka a červené, pálivé plody. Všetky zrejme zdieľajú rovnaký počet chromozómov, 2n=24. Ich presné vzťahy sú zatiaľ nejasné, dokonca aj čiastočne neznámé, ale pre prehľadnosť tu používame jednoduchý systém skupín.
A: ANNUUM-KOMPLEX
Tri tu zmienené divoké druhy, C. annuum var. glabriusculum, c.chacoënse a c.galapagoense, sú spolu blízko príbuzné a v niektorých prípadoch dokonca aj schopné vzájomného kríženia. Dohromady zaplňujú takmer jednoliatu oblasť od juhu USA k centrálnej Argentíne. Tieto rastliny reprezentujú „západnú vetvu paprík“ v ich najčistejšej forme, a nevyskytujú sa vo väčšine častí Brazílie. Traja domestikovaní potomci divokej c. Annuum, Capsicum annuum var. annuum, Capsicum chinense a Capsicum frutescens, tvoria základ, v ktorý sa prakticky všetky dnes bežné známe chilli papriky v Severnej Amerike, Európe a Ázii vyvinuli.
Vzťah medzi vyššie uvedeným, domestikovaným triedam, je prinajlepšom nejasný. Sú to geneticky skoro rovnaké rastliny a napr. Hunziker (2001) ich označil za púhe variácie jedného druhu. Ostatní výzkumníci nesúhlasia – značné vnútorné rozdiely medzi nimi obhajujú ich rozdelenie zvlášť. Bolo navrhované, že Annuum, Chinense a Frutescens majú svoju divokú formu, ale pred dlhou dobou se stalo niečo, čo vytvorilo eště docela „divokú“ formu Frutescens. Chinense forma sa zrejme vyvinula z Frutescens. Táto teória nie je bez slabých miest – jediná vec, ktorou si môžeme byť istí je to, že tieto tri druhy sa krížia docela ľahko a môžu byť komerčne využívane k vylepšeniu ostatných druhov.
1. Capsicum annuum var. glabriusculum (Dunal)
Toto je babička skoro všetkých komerčných, pálivých aj nepálivých paprík, ktoré dnes poznáme. Samotná rastlina je veľká, dokonca aj obrovská, a rastie dlho (aj 30 rokov). Pretože se jedná o predka niekoľkých domestikovaných druhov paprík, je prirodzené, že tu je niekľko podivných variacií, ktoré reprezentujú vývoj paprík, ktoré dnes radíme k Capsicum annuum, Capsicum chinense a Capsicum frutescens. Všetky tieto charakteristické druhy paprík sa docela ľahko krížia medzi sebou a ich nejrannejšie divoké formy sú si geneticky velmi podobné. Zdá sa, že Tepin sa vyvíjal v niekoľkých rôznych smeroch kvôli jeho obrej prirodzenej oblasti rastu (ale bol vždy vzácný počtom rastlín). V jeho najvýchodnejšej oblasti výskytu, kde dominujú veľmi podivné „východné papriky“, rastie Tepin ako zvláštny, vysoký strom (v porovnaní so skutočnými stromami je ale drobný). Má niekoľko vetví a jeho plody niesu vôbec prenikavé. V Mexiku Tepíni radi rastú v tieni pod stromami Mesquitu.
Tepin je celkom vhodný k domácemu pestovaniu kvôli nízkým nárokom, dobrej odolnosti voči škodcom a schopnosti vytvárať plody bez nejakých špeciálnych trikov. Zlá stránka Tepinov je ich veľkosť...Nie je to škaredá rostlina, ale má sklony „dobývať“ priestor tam, kde by to niekto skutočne nechcel. Tepin má celkom dobrú toleranciu k chladnému klimatu, ale kvôli jeho typicky neskoro dozrievajúcim plodom nie je príliš vhodný k vonkajšiemu pestovaniu v oblastiach s krátkou sezónou. Po usušení a nadrtení je to výborné korenie. Malé plody typického Tepinu sú veľmi pálivé s charakteristickou, výraznou príchuťou – hovorí sa, že kovbojovia tieto plody jedli, aby nezaspali! Rastlina je väčšinou veľmi statná a s ľahkosťou zdoláva takmer všetky pestovateľské podmienky. Jediná vec (ako u väčšiny paprík), s ktorou se nemôže vyrovnať, sú náhlé zmeny teploty pod 3-5°C. Na druhú stranu se môže adaptovať na prekvapivo nízke, dokonca aj mrazivé teploty a v niektorých prípadoch se „navráti z mŕtvych“ po prežití zimy v suspendovanom stave v garáži atd. Je to odolný zástupca a pýcha Vašej chilli záhradky.
1a. Capsicum annuum var. annuum
Rastie prakticky po celom svete a hlavne v oblastiach, kde nie sú dostupné iné papriky.
Kultivované annuum papriky moc nevypadajú ako ich divoké sesternice. Sú skôr malé, iba vzácne vyššie ako 120 cm. Väčšinou majú väčšie listy a zvlášť kvety, ktoré môžu mať priemer 20-25mm. Relatívne vzácne juhoamerické odrody sa líšia od tých pôvodných z Mexika, USA a Ázie. „Cayenne/Thai“ pálivá odroda často tvorí malé, kríčkové rastliny s malými, úzkymi listami. Veľa annuum druhov zdieľa rovnaký vzhľad a veľkosť klasických paprík. Niektoré okrasné odrody môžu mať fialové listy, kvety a dokonce aj plody. Samotné plody môžu mať skoro akýkoľvek vzhľad, pálivosť a chuť.
Annuum papriky sú väčšinou celkom ľahké na pestovanie doma či na záhrade. Väčšinou nevyžadujú špeciálnu pozornosť ohľadom hnojenia, teploty atd. ako chinense odrody. Bohužiaľ annuum papriky priťahujú škodcov ako žiadne iné a tiež majú sklon veľmi ľahko odumrieť, predovšetkým behom zimy.
Pestovanie sa silno koncentrovalo na oblasť Karibiku a neskôr tiež aj v Afrike, odkiaľ sa do Európy dováza predovšetkým Habanero. Chinense majú komerčnú hodnotu hlavne v Južnej Amerike, v Ázii sú vzácne.
Chinense papriky patria medzi najlepšie rozoznateľné vďaka ich nízkym, stromovitým stonkám, veľkými, nepravidelnými listami a malým, nažltlým, zvoncovitým kvetom. A samozrejme, pokiaľ ochutnáte chinense, je tu šanca, že už na to nikdy nezabudnete. Sú to zdaleka najpálivejšie papriky na svete, aj keď je tu niekoľko výnimek. Juhoamerické druhy môžu byť docela iné ako tie najobyčajnejšie, Karibské. Môžu mať všade fialový odtieň a samotné rastliny môžu vyrásť do výšky až dvoch metrov.
Chinense sú žiadané, doma pestované papriky, ale zároveň nie sú nejjednoduchšie na pestovanie. Nie sú tak náchylné na škodce a iné problémy ako domestikované annuum papriky, a rastú docela ľahko pei rôznych podminkách. Problém so chinense paprikami spočíva v tom, že sú veľmi závislé na hnojení, teplote a iných detailoch, hlavne pri vytváraní plodov.
1c. Capsicum frutescens (Kuntze)
Frutescens papriky sa pestujú hlavne v Strednej a Južnej Amerike, ale tiež aj v Afrike (Piri-Piri) a Ázii.
Tento druh je pomerne ľahký na rozoznanie. Rastliny sú obvykle vysoké, stromu podobné, statné a s veľmi ohybnými vetvami. Listy sú stredne veľké a veľmi podobné tým u annuum druhu, ale majú sklon byť temnejšie a lesklejšie. Najväčší rozdiel je v kvetoch. Pri rovnakom tvare ako annuum má frutescens skoro vždy menší kvet, čisto zelený s fialovými tyčinkami (annuum má biele). Plody sú väčšinou podobné sviečkam, 1-5 cm dlhé, bez sladkosti a so slušnou štipľavosťou. Aj keď sa hovorí, že frutescens je domestikovaný druh, je bližšie k divokým paprikám ako akékoľvek iné domestikované druhmi paprík.
Frutescens druh je vcelku vhodný k domácemu pestovaniu, pretože tieto rastliny sú veľmi pekné, odolné voči škodcom a tiež veľmi užitočné v kuchyni. Na druhú stranu sú vcelku vyberavé ohľadom pestovateľských podmienok a nevytvárajú tak ľahko kvety, respektíve plody.
Zelené okvetné lístky a fialové tyčinky nemá žiadna C. annuum var. Annuum. Samotné plody majú skoro vždy rovnakú farbu, veľkosť a tvar. Vzácne výnimky, ako je Aji Gusanito, sú najskôr kríženci alebo možno zástupci najrannejších foriem C. Chinense, ktoré sa mohli vyvinúť z frutescens). Typická frutescens rastlina vyzerá celkom inak ako typická domestikovaná annuum rastlina. Jediné, veľmi podobné annuum rastliny, sú niektoré ázijské odrody Thai/Cayenne, ale frutescens rastliny rastú vyššie a podľa kvetov sú jasné.
Veľmi unikátna rastlina je „PI-632932“ z Guatemaly. Je veľmi malá (0,5m) a navzdory jej charakteristickým Tepinovitým kvetom má mnoho znakov C. frutescens, napr. sklon kvetov či lesklé listy. Plody sú guľaté ako u annuum-Tepinov, ale akoby stlačené. Môže sa jednať o vzácne pozorovanú formu divokej C. frutescens (Kuntze), ktorá ukazuje, ako sa Tabasco a iné domestikované frutescens papríky vyvinuli z divokých annuum predkov.
2. Capsicum chacoënse (Hunziker)
"Quitucho, Aji del monte, Keui"
Chacoënse je veľmi blízka k C. anuum a Môže sa s ňou krížiť. Ale inak je celkom odlišná v mnohých aspektoch. Existuje niekoľko veľmi rozdielnych foriem Chacoënse – jedna je celkom veľký, divoko rastúci krík, iná forma je stromu podobná, vysoká a s oveľa menším počtom vetví. Špeciálny prípad je odroda často nazývaná „capsicum exile“, ktorá sa líši od iných Chacoënse v mnohých zaujímavých smeroch (málo zúbkov v kalichu atď.). Chacoënse je normálne ľahká na rozpoznanie. Ich listy majú, ako u väčšiny paprík, obvyklý lesk a rovnako tak môžu mať srdcovitý tvar. Ďalšou unikátnou vecou sú obdĺžnikové plody s 10 veľmi dlhými zúbkami v kalichu. Kvety sú často v porovnaní s ostatnými druhmi paprík extrémne malé, ale zároveň veľmi pekné. Chacoënse rastie prevažne v nízkych nadmorských výškach.
Chacoënse je, čo sa týka divokých paprík, asi najjednoduchší na domáce pestovanie. Je vysoko odolná voči mnohých škodcom a vyžaduje len malú pozornosť. Bohužiaľ má istú tendenciu podliehať plesniam na listoch. Chacoënse veľmi ľahko kvitne a vytvárajú plody na takmer všetkých typoch pôd a tiež nevyžaduje mnoho svetla či tepla. Niektoré odrody nie sú zrovna moc pekné – najhoršie je asi „chaco“, ktorá môže vyzerať ako masívna spleť mnohých dlhých, tenkých vetví. Využiteľnosť plodov chacoënse nie je moc veľká, pretože nie sú zrovna moc štipľavé a ich chuť nie je ani výnimočná. Aj tak ich niektorí ľudia považujú za dobré keď sa usušia a rozmelú. Chacoënse je zrejme celkom odolná na chlad, možno aj na mráz, ak sa jej dá čas k adaptovaniu. Aj tak nemá rada náhle zmeny teploty pod 3-5°C...
Väčšina chacoënse má veľmi drobné kvety. Plody vždy majú tvar guľky alebo palice a sú relatívne veľké (čo sa divokých paprík týka). Veľmi ľahko opadávajú z rastliny.
Rastlina samotná väčšinou rastie ako vysoký, trochu stromu podobný krík s niekoľkými vetvami, hlavne v spodnej časti stonky. Za zmienku stojí odroda „Exile“, ktorá rastie ako veľmi hustý, komplikovaný krík s mnohými tenkými a dlhými vetvami. Ako je asi očakáváné od semi-domestikovaných rastlín, odrôd chacoënse nie je veľa.
I u chacoënse existuje veľmi vzácna odroda, a tou je „CO5641“, ktorá má temné, fialové listy a čisto fialové kvety.
3. Capsicum galapagoense (Hunziker)
Ako sa dalo očakávať od čohokoľvek z Galapág, tento druh papriky je tu pevne zakorenený – a tiež veľmi zvláštny. Je to celkom malá rastlina s charakteristickými, husto ochlpenými listami, ktoré po dotyku vydávajú silnú príjemnú vôňu. Listy sú malé, kvety sú čisto biele, podobne ako u Tepinov. Tvar listov sa podobá c. annuum. Galapagoense sa v istom rozsahu krížia s annuum.
Galapagoense je jedna z najnáročnejších paprík k domácemu pestovaniu. Vyžaduje úplne odlišné pestovateľské podmienky ako mnoho iných druhov a tieto podmienky sú stále ešte nejasné (niekto samozrejme môže vytvoriť rovnaké klíma ako na Galapágach...). Vo výsledku táto rastlina môže rásť a dokonca aj vyzerať zdravo, pri pestovaní doma aj vonku, ale nekvitne ľahko, v niektorých prípadoch vôbec. Má tiež problém so zvládaním studeného počasia, hlavne s náhlymi zmenami teploty smerom dole.
Najviac okúzľujúcou vlastnosťou galapagoense je ich strieborný „kožúšok“, ktorý je všade na nej jasne viditeľný. Ďalší údiv nastane, keď na ňu niekto siahne a silná vôňa vyplní celú miestnosť. Z nejakého dôvodu nie je táto vôňa vždy prítomná; zdá sa, že záleží na nejakých, ešte nejasných pestovateľských podmienkach. Rastlina zrejme používa tento trik v období kvetu, aby Prilákala viac opeľovačov.
B: BACCATUM-KOMPLEX
Táto prevažne Juhoamerická skupina obsahuje 3-4 divokých a 1-2 domestikovaných druhov (C. baccatum var. pendulum & umbilicatum), ktoré rastú od Bolívie k juhovýchodnej Brazílii. Geneticky sú ešte celkom blízko k annuum paprikám a v niektorých vzácnych prípadoch sa s nimi dajú aj krížiť. Možné spojovací linky s komplexem Eximium sa ešte len uvidia. Je faktom, že niektoré typy C. baccatum var. Praetermissum sú veľmi podobné určitým typom C. eximium.
4. Capsicum baccatum var. baccatum (Eshbaugh)
Divoká babička ohromných „Aji“ paprík z Južnej Ameriky je prekvapivo obyčajná, relatívne malá rastlina. Pripomína domestikované baccatum, zvášť odroda „Lemon Drop“, ktorá má malé listy a je kríčkovitá. Baccatum je obvykle menší ako divoké annuum (Tepin) papriky, ale na rozdiel od obrích „Aji“ nepotrebuje potrebnú podporu. Listy sú u tohoto druhu typické – svetlo zelené, hladké a niekedy aj celkom lepivé. Kvet je miniatúrnou verziou tých ktoré sú u domestikovaných baccatum a drobné plody sú veľmi podobné tým u divokých annuum. Mnoho plodov u divokých a hlavne semi-domestikovaných baccatum paprík má unikátny, viac či menej viditeľný znak: na ich špičke je často rovná plocha alebo priehlbina. Baccatum zvykne rásť na kopcoch a planinách.
Divoké baccatum sú obvykle doma ľahko pestovateľné, rovnako ako ich domestikované príbuzné. Ich praktická či dekoratívna hodnota nemusí byť veľká kvôli často slabej vitalite, malým a priemerne chutnajúcim plodom a samotnej veľkosti rastliny (aj keď nie sú obrie, rozhodne nie sú malými ozdobnými rastlinami, ktoré sa dajú len tak dať na okenný parapet). Pre zapálencov do chilli paprík je to ale inak fascinujúca divoká rastlina vhodná ku skúmaniu a možno aj kríženiu s inými druhmi. Divoké baccatum zvládajú nízke teploty o mnoho lepšie, keď sa im dá čas k prispôsobeniu sa, ale na druhú stranu sú tiež medzi prvými odumretými, pokiaľ sa teploty náhle dostanú pod 5°C.
4a. Capsicum baccatum var. pendulum
Domestikované baccatum sa hlavne pestuje vo väčšine častí Strednej a Južní Ameriky rovnako tak ako na Karibiku. Na ostatných kontinentoch je veľmi vzácna.
Sú najmenej tri hlavné variácie domestikovanných C. baccatum. Najznámejšia je asi klasická „Aji“, čo je väčšinou veľmi dlhá rastlina s niekoľkými ohromnými, lepivými listmi a veľkými, sladkými a štipľavými plodmi. Druhá hlavná variácia by sa mohla nazývať „typ Lemon Drop“ kvôli ich najväčšej vyhľadávanosti. Tieto baccatum papriky sú oveľa menšie, kríčkovité, majú malé listy a vytvárajú menšie, veľmi štipľavé, nesladké plody. Tretím hlavným typom by mohla byť „brazilská baccatum“. Táto rastlina môže byť akokoľvek veľká, ale často je na papriku veľmi vysoká, stromu podobná a má guľaté alebo placaté plody. Príkladom by mohla byť odroda „Starfish“. Mnoho menších odrôd má kvety podobné ako u divokých baccatum, so zelenými škvrnami. Väčšie odrody majú oveľa väčšie kvety s hnedými škvrnami.
Domestikované baccatum papriky sú tie najjednoduchšie pre domáce pestovanie. Síce sú zriedkakedy pekné, ale nevyžadujú prílišnú pozornosť, majú celkom dobrou odolnosť voči škodcom a dávajú celkom dobré výnosy. Malé odrody môžu byť ranné, ale ty väčšie majú tendenciu byť neskoršie alebo veľmi neskoré, a to je niečo, čo by sa malo zvážiť pri pestovaní v oblastiach s krátkou sezónou.
4b. Capsicum baccatum var. umbilicatum (Vellozo)
Veľmi vzácny druh C. baccatum, ktorý ešte nie je príliš preskúmaný. Vyzerá to, že rastie v oblasti Bolívie-Paraguay-Brazílie, divoký aj domestikovaný.
5. Capsicum baccatum var. praetermissum (Heiser & Smith)
Praetermissum je určite jeden z najzaujímavejších druhov paprík a mimo iného zdroj veľkých zmätkov. Rastlina môže mať taký vzhľad, že môže byť mylne označovaná za druh C. baccatum var. baccatum, C. pubescens a predovšetkým c.eximium/cardenasii. Niekedy má chlpaté listy, inokedy zase úplne hladké. To samé s kvetom, niekedy je fialový, niekedy biely, niekedy nemá škvrny, inokedy ich naopak má atď. Variácií je nespočítateľne, čo sťažuje popis toho, ako by vlastne rastlina mala vyzerať, ale najtypickejšie praetermissum sa dajú poznať podľa chlpatých listov a trojfarebných kvetov. U tých najdivokejších foriem sa zdá, že zároveň patria medzi tie najpodivnejšie, s guľatými plodmi, bielymi plodmi atď. Niekedy praetermissum vyzerá ako určité typy C. eximium/cardenasii, teda až do tej miery, keď je možné je rozpoznať podľa celkového vzhľadu rastliny. Vetvy sú veľmi rozdielne u rôznych druhov; praetermissum vyzerá ako „normálny“ krík (alebo napr. ako divoký annuum krík), aj keď eximium/cardenasii má sklony rásť skôr do výšky, tenšie a s roztiahnutými vetvami. Je veľmi ťažké popísať rozdiel, ale zároveň veľmi jednoduché rastlinu určiť, keď to niekto dokáže priamo. Praetermissum je semi-domestikovaný druh papriky a zrejme tiež jediný genetický zdroj niektorých domestikovaných baccatum paprík z Brazílie. Mnoho variácií praetermissum zrejme tiež vyplýva z veľmi dlhej doby, v ktorej bol kultivovaný človekom.
Sú to znova rastliny vhodné k pestovaniu doma. Dobre rastú v mnohých podmienkach a produkujú veľa štipľavých plodov. Tieto plody sú veľmi užitočné pri varení vďaka ich špeciálnej aróme. Sú skutočne oveľa chutnejšie ako napríklad divoké baccatum papriky. Samotná rastlina vyzerá celkom dobre, ale nanešťastie pre mnoho indoor pestovateľov je často veľmi, veľmi veľká. Dobre si dokáže poradiť s väčšinou škodcov, ale nemá rada náhly chlad.
6. Capsicum tovarii (Eshbaugh et al.)
Tovari je jedna z najvzácnejších paprík, ktoré pestujú hobby pestovatelia. Tiež je to vzrastovo najmenší druh paprík, ktorý len vzácne presahuje 1 meter. Tato malá horská paprika z Peruánskych Ánd nevyzerá moc ako žiadna iná paprika. Ich plody sa dosť líšia v tvare a veľkosti. Kvety sú unikátna zmes žltých a fialových tónov a má zelené škvrny. Veľa kvetov môže vyrastať z jedného miesta. Plody sú nezvykle malé, 3-5mm veľké, nezrelé sú priesvitne zelené, zrelé jasne červené. Tovarii sa zjavne krížia s eximium i baccatum, čo opäť môže ukazovať na blízky vzťah týchto troch druhov.
Pestovanie Tovarii je ľahké, aj keď získať nejaké plody môže byť celkom ťažké. Nevyžaduje nijaké špeciálne podmienky a nie je náchylná k vážnym problémom so škodcami. Praktický význam rastliny v kuchyni je malý, aj keď ich malinké plody majú vlastnosti pravých štipľavých chilli paprík. Tovari je ale inak pekná a predovšetkým veľmi zaujímavá rastlina, ktorá si zaslúži ochranu a výskum.
C: EXIMIUM-KOMPLEX
Tato podskupina je prekvapivo málo známa, ak sa zváži, že zatiaľ obsahuje len 1-3 divokých a jednu domestikovanou odrodu z c. pubescens - „Rocoto“. Divoké druhy sú tiež problematické od tej doby, čo niektorí výskumníci radia najbližších známych príbuzných „Rocoto“ do druhu eximium a iní zase do druhu cardenasii. A pokiaľ to eště nie je dosť zamotané, niektorí nad nimi ešte uvažujú ako o samostatnom druhu. To opäť spôsobuje bolesti hlavy kvôli nedostatku zrozumiteľných popisov nutných k rozpoznaniu týchto druhov...Faktom je, že akokoľvek nazývame tieto rastliny a ich najbližších príbuzných, majú tendenciu sa dosť líšiť v vzhľade a iných znakoch.
Dôvod tohoto zmätku je zrejme veľmi jednoduchý. Ako sa veľmi stará domestikovaná c. pubescens čiastočne vyvíjala z týchto divokých rastlín, je veľmi pravdepodobné, že okolo toho existuje nespočítateľne veľa divokých alebo domestikovaných odrôd, rovnako ako v prípade c. annuum. V tomto prípade je tu ešte prítomný extra prvok vytvárajúci zaujímavé možnosti pre výskumníkov. Divoké eximium/cardenasii papriky sa celkom ochotne krížia s domestikovaným pubescens, čo opäť vytvára iné, polo-divoko vypadajúce formy (niekto ich nazýva „Rocopica“). Toto samotné nie je problém, ale zdá sa, že niektorí z týchto krížencov už pred dávnymi časmi unikli späť do prírody a opäť sa stali divokými; a to je príklad vytvárania nových druhov. A potom sa, znovu, skrížili s divokými eximium, „Rocoto“ atď...
Ako konečný výsledok môže človek na relatívne malej ploche v Bolívii nájsť takmer čokoľvek, od skutočne divokých eximium paprík s malými plodmi až po plne domestikované „Rocoto“ - a potom tiež absolútne čokoľvek medzi týmito dvoma extrémami. S divoko sa meniacimi pomenovaniami konvenciami nie je div, že nikto zrejme nevie, ako nazývať všetky tieto formy v podstate tie isté rastliny. Hunziker bol medzi prvými (2001), ktorí pomenovali túto celú (divokú) skupinu prosto ako capsicum eximium. Jeho brazílski kolegovia zrejme preferujú pomenovanie capsicum cardenasii, takže to vyzerá, že si ešte budeme musieť počkať na dohodu medzi nimi. A naviac je možné, že tu je niekoľko pravých druhov vo vnútri tejto chabo známej skupiny. Apoň jedna, c.eximium var. tomentosum (Hunziker), bude v blízkej budúcnosti skoro určite započítaná ako nový druh. Všetko jasné? Dobre.
7. Capsicum eximium / cardenasii (Hunziker / Heiser & Smith)
"Ulupica"
Najdivokejšia forma eximium je v porovnaní s jej sesternicami relatívne malá (1-1,5m). Rastie svojím osobitným spôsobom – má veľmi dlhé a tenké vetvy. Listy sú tiež relatívne malé a nie sú tak jasne zhodné s tými, ktoré má pubescens. Kvety sú trojfarebné, niekedy zvoncovité a niekedy nie. Fialové (vzácne skoro biele) tyčinky majú zlaté škvrny obklopené bielymi. Niekedy sa kvety dosť podobajú tým, ktoré majú niektoré odrody c.baccatum var. Praetermissum. Škvrny ale inak nie sú jasne rozdelené do dvoch sekcii ako v prípade praetermissum. Typický plod je malý, guľatý a má 5 veľmi jasne viditeľných zúbkov. Nedozreté plody sú temno zelené, po dozretí sú jasno červené a celkom štipľavé.
Pre túto skupinu divokých paprík sú typické dlhé, tenké a hadovité vetvy. Hlavná stonka môže byť tuhá drsná, tenká a skrútená. Listy sú relatívne malé, málinko alebo vôbec chlpaté. Plody sú vždy guľaté(protiklad väčšiny C. baccatum var. Praetermissums) a majú 5 dlhých zúbkov vychádzajúcich z kalichu. Kvety môžu byť zvoncovité alebo ploché. Niekedy sa odrody so zvoncovitými kvety radia ku cardenasii. Celkom vzato sú rozdiely v rámci tohoto druhu a jeho príbuzných veľmi malé, zrovnateľné s tými u chacoënse a menej evidentné ako tie u praetermissum.
Tieto najdivokejšie formy sú celkom ľahké na domáce pestovanie, ale rovnako ako mnoho iných divokých paprík môže byť obtiažne dosiahnuť vytváranie kvetov, respektíve plodov. Odolnosť k chladu sa zdá byť priemerná. Pro nadšencov sú to veľmi fascinujúce a niekedy aj celkom pekné rastliny (pokiaľ sa teda rozhodnú kvitnúť) s mnohými tajomnými a pravdepodobne aj možnými príležitosťami ku kultivácii. Pre normálnych pestovateľov chilli paprík sa silno doporučuje polo-divoká odroda „Rocopica“.
Veľmi zvláštny formou je „CGN19198“. Najskôr bola klasifikovaná ako eximium, potom ako praetermissum. Nakoniec bola klasifikovaná ako možný kríženec oboch. Má to jediný háčik: podľa výskumu sa tieto druhy nemôžu krížiť. Rastlina je celkom jasne eximium alebo aspoň jeje veľmi blízka príbuzná. Ale sú to kvety, ktoré robia ten zázrak. Je to prvý krát, čo boli u papriky spozorované rozdielne kvety. Tento znak bol pozorovaný u niekoľkých jedincov z rôznych semienok. Kvet sa tiež dosť líši v obsahu anthocyaninu, čo je fialový pigment. Ešte sa uvidí, čo všetko toto znamená. Pokiaľ sa nepreukáže opak, bude sa táto odroda brať ako veľmi zvláštny exemplár c. eximium, ale možno by dokonca mohla zastupovať svoj vlastný druh.
7a. Capsicum pubescens
"Rocoto, Chile Manzana, Canario"
Pravdepodobne sa jedná o najstaršiu známu domestikovanú papriku a celkovo aj o najstaršiu kultivovanú rastlinu. Tento najmenej 8000 rokov starý druh papriky je dnes prekvapivo veľmi málo známy medzi domestikovanými paprikami. Nikdy sa nerozšíril moc ďaleko od svojej pôvodnej oblasti v Andách, aj keď existuje niekoľko odrôd pestovaných ďalej na severe, v Mexiku. Pôvod tejto odrody je ešte čiastočne zahalený tajomstvom. Je známe, že má blízky vzťah s Bolívijským divokým druhom eximium (cardenasii), ale niektorí výskumníci sa stále domnievajú, že pôvodný divoký druh „Rocoto“ je už vymretý. Pubescens rastie vo vysokých nadmorských výškach, typicky 2000-4000 m n.n.
Typická „Rocoto“ je veľká, niekedy aj obria rastlina s temnými a chlpatými listami. Nevyzerá skoro vôbec ako paprika (galapagoense je asi najbližšie). V dobrých podmienkach má sklon rásť ako vysoký a široký krík (napr. v skleníku). Pri nedostatku svetla sa veľmi vyťahuje.
Plody sú obyčajne červené, niekedy oranžové alebo žlté. Červené a oranžové plody sú väčšinou čisto sladké a štipľavé, kdežto žlté sú skôr iba silno štipľavé. Aróma a chuť „Rocoto“ je obzvlášť u tých s červenými plodmi relatívne blízko ku klasickým paprikám. Plody sú obvykle veľké asi ako vajce. Dužina plodov je silná a šťavnatá, a preto sú niektoré žlté formy štipľavejšie ako v skutočnosti sú. Zmes rôznych kapsaicínov v „Rocoto“ je trochu iná ako v iných domestikovaných paprikách, a preto mimoriadne štipľavý jedinec „Canario“ (žltá pubescens) môže prekvapiť dokonca aj najskúsenejších chilli labužníkov. Tieto papriky sú skutočne delikátne – ale zároveň môžu byť aj veľmi, veľmi štipľavé!
„Rocoto“ sú považované za najnáročnejšie papriky čo sa týka domáceho pestovania. Samotný rast nie je problém, pretože sa jedná o veľmi skromné, ku škodcom odolné a robustné rastliny. Problém je prinútiť tieto rastliny kvitnúť a prinášať plody. Preto musia byť okolité podmienky úplne prirodzené. „Rocoto“ nemajú radi horúco a tiež príliš silné a priame slnečné žiarenie. Zdá sa, že majú radi stabilné podmienky, kde je dostatok svetla a stála teplota okolo 25°C. „Rocoto“ môžu byť celkom neskoré, takže nie je špatný nápad, keď sa presťahujú dovnútra ešte pred prvými mrazmi. Niektoré „Rocoto“ zrejme nie sú samoopelovacie, čo je medzi paprikami celkom vzácne. Z toho dôvodu potrebujú inú rastlinu, aby vytvorili plody. Tieto rastliny môžu žiť veľmi dlho a aj keď tak tažko plodia, sú favoritky mnohých chilli pestovateľov.
7b. Capsicum cardenasii/eximium var. 'Ulupica, Large'
Táto hybridná forma je zrejme odpoveďou na mnoho otázok okolo divokých eximium/cardenasii a domestikovaných pubescens. Zdá sa, že existovala ako naozaj divoká, zavedená forma v Bolívii a tiež ako ojedinelý kríženec týchto Eximium druhov. Ako rastlina dosahuje veľkých rozmerov – o mnoho väčších ako naozaj divoké eximium s malými plodmi, a dokonca aj väčšie ako väčšina rastlín pubescens. Listy sú trochu chlpaté a celkový vzhľad rastliny je pomerne hustý krík, ktorý sa ale o mnoho menej rozťahuje ako jeho divoké sesternice.
Kvet „Rocopica“ je väčšinou zvoncovitý, okrem tých od pubescens. Plod je typicky aspoň dvakrát tak veľký ako u eximium – priemerný priemer je cca. 10mm. Plody majú silnú dužinu a čierne alebo polohnedé semienka. Niektorí výskumníci sa domnievajú, že prvá generácia medzi eximium a pubescens vždy produkuje čierne semienka.
Na tomto druhu je zaujímavé to, že vôbec nezdieľajú „najťažšie“ znaky oboch svojich rodičov. Narozdiel od divokých eximium a domestikovaných pubescens je „Rocopica“ veľmi ľahká k domácemu pestovaniu a produkuje mnoho veľmi štipľavých červených plodov skoro po celý rok. Samotná rastlina je Superman; poradí si so škodcami, teplom i chladom, suchom atď. Aj keď je tak veľká, je celkom pekná. Je to jasný favorit do kuchyne a seriózny oponent všetkým „obyčajným“ paprikám ako je Cayenne, Thai, Piri-Piri – má lepšiu chuť a naozaj značnú štipľavosť!
D: OSTATNÉ ANDSKÉ PAPRIKY
Tieto rastliny sú zmiešanou skupinou s často veľmi chabými znalosťami ich vzťahov a charakteristík. Niektoré druhy môžu byť teraz už vymreté. Štyri druhy boli nájdené hlavne na západnom pobreží a horách v Peru. Dva ďalšie druhy sú odlišné a pozoruhodné od tej doby, keď sa prišlo na to, že možno zastupujú vzácny most medzi starodávnou „západnou“ vetvou paprík a tou oveľa lepšie známou, novšou „východnou“ vetvou. Capsicum flexuosum a capsicum parvifolium by preto mohli byť užitočné v mnohých odvetviach výskumu. Všetky tieto rastliny sú veľmi alebo extrémne vzácne a väčšinou je skoro nemožné ich nájsť. Aj keď tu zatiaľ nie je žiadny vedecký dôkaz, všetky tieto rastliny pravdepodobne majú 24 chromozómov a preto patria medzi „mladšie“ vetvy paprík.
8. Capsicum caballeroi (Nee)
Rastie v Santa Cruz alebo aspoň v Amborskom národnom parku, v lesoch vo výške 2000-3000 m n.m. Bola nedávno nájdená a overená. Je to veľmi unikátna paprika s dlhými a ostrými listami, ktoré sú nepatrne podobné tým u lanceolatum. Má jasno žlté (citrónové) kvety (také ako má rhomboideum, ale žiadna iná paprika).
9. Capsicum ceratocalyx (Nee)
Nedávno nájdená a overená.
10. Capsicum dimorphum (Miers)
Zrejme tiež známa ako brachistus dimorphus. Rastie vysoko v horách, vo výške okolo 1800-3000 m n.m.
11. Capsicum geminifolium (Hunziker)
Horská rastlina, zrejme rastie vo výške nad 2000 m.n.m. Rastie ako trvalka na jednom mieste – Prinajmenšom v Piura (Bosque Monteseco) v Peru. Ohrozený druh.
12. Capsicum hookerianum (Miers)
Vyzerá, že rastie v nízkych nadmorských výškach, blízko k pobrežia. Forma kalichu je v prípade paprík unikátna.
13. Capsicum scolnikianum (Hunziker)
Rastie prinajmenšom v Piura v Peru. Veľmi ohrozený druh vyskytujúci sa trvale na jednom mieste.
14. Capsicum flexuosum (Hunziker)
Jeden z najpodivnejších a najviac fascinujúcich druhov paprík. Flexuosum ako most medzi „západnými“ a „východnými“ paprikami má 24 chromozómov ako skoro každý „západný“ druh paprík. Lenže má aj čisté znaky prastarých „východných“ paprík s 26 chromozomy – takmer neštipľavé a zavesené plody a temné semienka. Rastlina má na rozdiel od iných, obyčajnejších paprík lesklé, úzke, temné a voskom potiahnuté listy. Nejedná sa o veľkú rastlinu, typicky má 100-150 cm. Pomerne malé kvety sú dosť podobné tým u niektorých divokých baccatum a obzvlášť tým u „východných“ druhov paprík s ich zelenými a zlatými škvrnami na kvetoch. Plody sú malinké – majú 3-5mm a zrú do červenooranžova. Majú malú štipľavosť a sú príznačne veľmi sladké - u divokých paprík je to veľmi vzácny, možno i unikáty znak.
Flexuosum je veľmi ľahko pestovateľná vo všetkých podmienkach, ale tiež veľmi neochotná nasadzovať plody. Inak je to prekrásna rastlina, hlavne behom kvitnutia (čo sa stáva takmer kedykoľvek). Je veľmi odolná voči väčšine škodcov. Najprekvapivejšou a zrejme aj najcennejšou vlastnosťou flexuosum je ich extrémna odolnosť k mrazu. Dve rastliny, každá iného pôvodu, ľahko prežily „zimný spánok“ v -10 až -15°C (možno aj dokonca menej °C) v roku 2005. Túto vlastnosť určite treba viac preskúmať, ale už je isté, že flexuosum môže tolerovať teploty ďaleko nižšie ako väčšina známych paprík – to by mohlo mať zaujímavé výsledky...
15. Capsicum parvifolium (Sendtner)
Jediná známa paprika, ktorá rastie ako malý strom. Zrejme má rada nízke nadmorské výšky. Podobne ako u flexuosum je to most medzi „západnou“ a „východnou“ vetvou paprík, pretože má znaky oboch skupín. Vyzerá to, že rastie v dvoch oddelených oblastiach.
PÔVODNÉ PAPRIKY: 2n=26
Týchto 13 (a v budúcnosti asi oveľa viac) divokých druhov paprík rastie prevažne na juhovýchode Brazílie v zóne Mata Atlántica. Všetky alebo väčšina má 26 chromozómov a žiadna z nich zatiaľ nebola domestikovaná. Pre tieto rastliny sú typické visiace kvety, temné semienka a žltozelené, neštipľavé alebo úplne štipľavé plody.
16. Capsicum buforum (Hunziker)
Tento druh bol použitý v niekoľkých porovnávacích výskumoch paprík v Brazílii, ale je veľmi málo verejne známy. Vyzerá to, že sa jedná o typickú „východnú“ papriku so všetkými svojimi normálnymi znakmi ako sú zelené plody a temné semienka. Nemusí byť samosprašná.
17. Capsicum campylopodium (Sendtner)
Unikátnym znakom tohoto druhu sú jeho dve dlhé a tri krátke vlákna. Vyzerá to, že asi existujú dve formy tohoto druhu.
18. Capsicum cornutum (Hunziker)
Jeden z púhych troch druhov papriky, ktorý má rôzny počet zúbkov v kalichu.
19. Capsicum dusenii (Bitter)
20. Capsicum friburgense (Bianchetti & Barboza) Tento druh rastie v lesoch okolo Nova Friburgo v 1700-2000 m n.m. Jeden z mála druhov divokých paprík, ktorý nemá škvrny na kvetoch. Tiež jeho čisto orgovánová koruna kvetu je veľmi unikátna. Príbuzný C. Mirabile.
21. Capsicum hunzikerianum (Barboza & Bianchetti)
Novo nájdený, charakteristický druh s najväčšími známymi kvetmi (u paprík) a veľmi dlhými listami. Je to veľmi vzdialene známy druh, ktorý rastie iba v močiaroch na východe Brazílie. Počet zúbkov na kalichu je od 5 do 10. Druh je zrejme blízko príbuzný s c. Cornutum. Je pomenovaný po nedávno zosnulom argentínskom výskumníkovi paprík, A.T.Hunzikerovi.
22. Capsicum lanceolatum (Greenm.) Lanceolatum a c. Rhomboideum sú považované za pozostatky starodávnych, pôvodných paprík z Južnej Ameriky. Potom, čo sa vytvorila pôda v západných častiach Južnej Ameriky, tieto rastliny zostali izolované v Strednej Amerike, avšak ich príbuzné sa buď zmenili a vytvorili známejšie „andské papriky“ alebo si našli izolované miesta na juhovýchodnom pobreží Brazílie. Lanceolatum je blízko vyhynutia a bola nedávno znovunájdená dr. Boslandem, ktorý si vzal ich semienka. Zdá sa, že tento druh súťaží o územie s ľuďmi zo stredoamerických hor – a to je ten problém pre mnoho divokých druhov paprík. Lanceolatum je relatívne kompaktný krík s peknými, trojfarebnými kvetmi. Zúbky v kalichu sú nezvykle dlhé.
Plody dozrievajú zo zelenej do jasne červenej a nie sú štipľavé, sladké a ani nemajú nejakú špecifickú príchuť. Zložitá rastlina čo sa týka vyklíčenia a pestovania doma. Podľa Jukka Kilpinena dobre rastie v podmienkach vodného pestovania.
23. Capsicum mirabile (Mart.)
Tento druh by mohol patriť medzi tie obyčajnejšie divoké papriky v Brazílii.
24. Capsicum pereirae (Barboza & Bianchetti)
Trvalo sa vyskytuje iba v brazilských štátoch Espirito Santo a Minas Gerais. Rastie vzácne v tieňoch, vlhkých prepadlinách a vysoko úrodných údoliach v 1000-1600 m n.m. Našla sa iba nedávno, je príbuzná c. Flexuosum a c. Schottianum.
25. Capsicum recurvatum (Witasek)
Veľká rastlina, ktorá prinajmenšom rastie v národnom parku Sierra de Bocaina západne od Ria, v nadmorskej výške 800-1500 m n.m. Vyzerá na typickú, veľkú „východnú“ papriku. Zahnuté zúbky v kalichu činia tento druh unikátnym.
26. Capsicum rhomboideum (Kuntze)
Známa tiež ako capsicum ciliatum (a witheringia ciliata). Je to jeden z najviac spochybňovaných druhov paprík. Kvôli jeho podivnému vzhľadu, 13 chromozómov, žltým kvetom a nedostatku štipľavosti bol rhomboideum veľmi dlhú dobu zaradzovaný a vyraďovaný ako druh papriky, čo záležalo na názore daného výskumníka. Posledná práca Hunzikera, Barbozy & Bianchettiho konečne oficiálne zaradila tento druh do rodu paprík.
Tato rastlina vyzerá prinajmenšom podivne. Moc sa nepodobá žiadnej inej paprike – z toho dôvodu je istý zmätok pochopiteľný. Rhomboideum je celkom veľká rastlina s niekoľkými veľmi dlhými vetvami. Listy rastúce z týchto vetví sú jasno zelené, čisto chlpaté a majú neobvyklý guľatý tvar. Stredne veľké listy sú nezvyklo pevne prichytené k rostline (i pubescens zdieľa tento znak). Kvet je malý, zvoncovitý a jasno žltý. Nezvykle dlhé zúbky v kalichu zdôrazňujú malú veľkosť priehľadných plodov, ktoré zrejú od zelenej k bielej a nakoniec červenej. Sú neštipľavé, ale v zrelých plodoch je prítomna nepatrná sladkosť. V plodoch bývajú len 1-2 semienka.
Rhomboideum sa doma môže pestovať celkom ľahko. Je vysoko odolný ku škodcom a nevyžaduje striktné podmienky. Bohužiaľ dospieť ku kvitnutí a vytváraniu plodov je opäť ťažké – mohli by pomôcť hnojivá na kvety. Rastlina nie je škaredá, dokonca je pekná, hlavne vonku v období kvetu. Zaberá mnoho miesta, predovšetkým smerom hore. Tolerancia k chladu sa zdá byť priemerná.
27. Capsicum schottianum (Sendtner)
Veľká rastlina, skôr často zaradzovaná k c. flexuosum. Rastie v 500-1300 m n.m., vo vlhkých a hustých vrchovinách. Vyzerá na celkom typickú „východnú“ papriku. Príbuzná flexuosum a pereirae.
28. Capsicum villosum (Sendtner)
Nájdená v Brazílii v Minas Gerais, zrejme, Riu de Janeiru, Santa Caterině a Sao Paulu. Vzorky nazbierané v Boracéia Biologic Reservation v Sao Paolo a v národnom parku Itatiaia v Rio de Janeiro. Rastie v 800-1300 m n.m. v hustých, piesočných vrchovinách. Môže žiť blízko rastlín c. dusenii. Zrejme má dve formy: capsicum villosum var. villosum a capsicum villosum var. muticum (Sendtner/Sendtner). Chlpaté listy sa zdajú byť unikátne pro tento druh.
Chilli novinky
z Facebooku
Prihlásenie
Nákupny košík
- Váš nákupny košík je prázdny.
- Položiek v košíku: 0
- Celkom zaplatíte: 0,00 €
